Beh okolo Dulova s Výstavou Myšiakových autogramov

Autor: Jakub Mišík

Nie je veľa dôvodov, prečo by som sa vám neprihovoril toľkú dobu. Vlastne je len jeden! Ale ja sa poistím,
že krátku správu z tejto akcie dočítate až do konca. A tam sa hádam dozviete... 

Ešte v októbri minulého roka sa u nás v obci konal 52. Ročník podujatia Beh okolo Dulova. Po dvoch rokoch „covidových“, kedy aj tie najväčšie kultúrno-športové akcie dostali STOP-ku sa mohli zísť priaznivci
z celého Slovenska, aby si zašportovali. Už niekoľko krát som na tomto podujatí lovil autogramy, veď
v minulosti si ku nám „zabehli“ aj bežci z Kene! Mená síce nie tak jagavé, ale pre mňa aj tak zaujímavé.

Pred pár rokmi napríklad počas malého jubilea - 45. ročníka bežali Abel Kibet, Rebecca Kovir, Enisha Nussase, či Henry Kemboi. O štyri roky neskôr navštívili naše podujatie ďalší atléti z „čierneho kontinentu“. Tento krát ich bolo až päť, žien bolo viac a teda postupne sa mi podpísali Ndiwa Salong, Hellen Kimutai a Gladys Biwott. Za mužov bežali Nelson Cherutich a Elijah Wambua. 

Na zatiaľ posledný – 52. Ročník Behu okolo Dulova neprišiel takmer žiaden zahraničný účastník. Až na pár aktérov z Českej republiky. Ja som však autogramy tento rok neplánoval loviť. Hoci predsa sa niečo podarilo. Začalo sa to článkom v časopise českého KSA Autogram, kde jeden z členov českého klubu opisoval pocity z veľkej výstavy. Postupne sa rozrozprával, koľko prišlo ľudí, aké pekné priestory si našiel, koľko zaujímavých otázok dostal ... . Ja som nemal svoju výstavu v takom veľkom rozsahu ako spomínaný pán. Som predsa z malej dedinky. Využil som príležitosť veľkého podujatia – teda aj veľkého množstva ľudí na jednom mieste a teda sa 1. Ročník Výstavy Myšiakove autogramy konal pri príležitosti 52. Ročníka Behu okolo Dulova. Chcel som ukázať malú časť svojej zbierky, najmä teda atlétov, aby som sa trafil aj tematicky. Ukázal som však aj iné športové odvetvia. Veľkou pýchou mojej zbierky je autogram Paľka Demitru, ktorý sa mi síce nepodarilo získať osobne, avšak má svoj pekný príbeh, keď mi ho po uverejnení článku v našich regionálnych novinách priniesol jeden z čitateľov priamo pred bytovku – domov. Získal ho vraj na hokejbalovom turnaji počas letnej prestávky v rokoch, keď „Demo“ stále brázdil klziská NHL.

Ale ukázal som aj iné autogramy. Obrovský záujem zbudil Usain Bolt, ktorého mi venoval počas prednášky na Profesiadays v Bratislave atletický manažér Alfonz Juck. Nesmeli samozrejme chýbať ani Matej Tóth, Emma Zapletalová, Jarmila Kratochvílová, Dana Zátopková, či ďalší skvelý atléti. Pozrieť sa prišlo aj niekoľko detí, čo ma veľmi potešilo. Kiež by som aspoň v jednom z nich rozdúchal zberateľskú vášeň. Dokonca som dostal od istého dievčatka aj ponuku na predaj, keď ju zaujali medailisti olympiád Peťa Vlhová, Zuzka Rehák-Štefečeková, či Nasťa Kuzminová.  Nechcela ich však pre seba, ale takýmto spôsobom chcela potešiť svojho otca.

Povedal som jej, že ja autogramy nepredávam, ale zároveň som jej opísal, aký je to pocit stretnúť obľúbenú osobnosť a poprosiť ju o autogram. Niečo takéto si nekúpiš a zažiť to na vlastnej koži je krásny pocit, ktorý si chceš dokola opakovať. A tak sa z teba stane zberateľ/ka. Ak sa vďaka nášmu rozhovoru rozhodne niekoho osloviť s prosbou o autogram a stane sa z nej „snáď“ zberateľka, budeme v našej malej obci
už traja autogramoví nadšenci.

Starších návštevníkov zaujali autogramy československých reprezentantov vo futbale. Boli nadšení, že vidia po kope autogramy Alexandra Vencela st., Jána Švehlíka, Titusa Beberníka, Ľudovíta Cvetlera, Františka Kneborta, Štefana Matláka a okrem iných aj bývalého trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimíra Weissa st.

Ja ako hokejový fanúšik som nemohol vynechať autogramy bývalých hviezd NHL, a tak som návštevníkom rozpovedal príbehy, ktoré mi priniesol jedinečný mládežnícky turnaj Hlinka/Gretzky cup. V Piešťanoch sa mi už po dva roky podpisovali osobnosti ako Rick Nash, Chris Draper, Rob Blake, Mikael Andersson,
či Peter Ahola. Títo páni už dávno nemajú 20 rokov a tak bolo treba vysvetliť, že šlo o skautov tímov NHL, ktorí turnaj využili na to, aby našli pre svoj tím nové hviezdy.

Moje rozprávanie bolo azda pútavé, veď okolo stolov s vyloženými exponátmi bolo stále dosť ľudí. Výnimkou bol hádam len čas hlavného preteku, ale to sa niet čo čudovať, to som aj ja vyšiel aspoň na schody kultúrneho domu, aby som si vychutnal skvelú atmosféru hlavného preteku. 
Vyššie som spomínal, že každoročne na tomto podujatí „ulovím“ niekoho do svojej zbierky! Tento rok som skutočne nemal úmysel „podpisovať pretekárov“, avšak niektorí z nich moju výstavu navštívili, a tak som si nechal podpísať napríklad mladého hokejistu Filipa Pavlíka, ktorý to snáď z Dubnice dotiahne poriadne ďaleko. Moje autogramy pochválila aj istá pani, ktorú zaujímalo, či zbieram aj autogramy od hendikepovaných športovcov. Odpovedal som jej, že mám vo svojej zbierke napríklad paralympijských víťazov - lyžiarov Jakuba Kraka a Heňu Farkašovú, ale aj strelkyňu Veroniku Vadovičovú. Povedala mi, že aj ona má doma nádejného športovca – svojho syna Krištofa Kubalu, ktorý je nádejným para-veslárom. Netrvalo dlho a už som mal možnosť pogratulovať Krištofovi k úspešnému absolvovaniu Behu okolo Dulova a samozrejme mi venoval svoj autogram.

Vystaviť svoje autogramy bola úžasná skúsenosť a veľmi rád si ju niekedy zopakujem. Na 16. október 2022 mi ostanú len tie najkrajšie spomienky, čo už sa nedá povedať o dni nasledujúcom. Práve v ten nešťastný pondelok som si tak škaredo zlomil ruku, až som skončil v nemocnici. A keďže moja ľavá ruka
je „tou pravou“ na písanie, neprečítali ste si nič nové ani na našom webe. To je ten jediný dôvod,
prečo vám až teraz prajem všetko dobré v roku 2023, veľa zdravia, úspechov

ALE AJ množstvo pekných autogramov sprevádzaných tými najkrajšími spomienkami.